Branislav Brliť: Tréner je do istej miery psychológ
27. marca 2017

Hráva za A-tím a zároveň je aj trénerom juniorského tímu Karlovky. V tíme plnom mladíkov je najstarším a najskúsenejším hráčom. Kým áčko už nemá šancu postúpiť do play-off, s juniormi je na skvelom treťom mieste.

Ako hodnotíte sezónu?

Prvý cieľ, ktorý sme si dali, bol postup do play-off. To sme nesplnili. Sezóna nie je extrémne úspešná. Na druhej strane, musíme sa pozrieť aj na herný prejav. Ten sa, podľa mňa, oproti minulej sezóne zlepšil.

Sú to teda dva pohľady. Výsledkový, ktorý pre nás nie je potešujúci. V priebehu sezóny sme však ukázali, že vieme odohrať dobré zápasy aj s ťažkými súpermi. Herný prejav sa počas nej určite zlepšil. Bohužiaľ, sme sa nevyhli zlým výkonom, ktoré nám priniesli prehry a tie nás stáli play-off.

V čom vidíte hlavnú príčinu, že ste nepostúpili do play-off?

S Handlovou sme dvakrát prehrali v predĺžení, vo Svite raz. Prísť nemala ani tesná domáca prehra s Nitrou, aj keď tam už bolo ťažké rozmýšľať o postupe. Tieto prehry nás zrážali. Keby sme dokázali zvíťaziť, tím je na tom po mentálnej stránke určite lepšie. A taktiež by sa nám lepšie vstupovalo do ďalších zápasov. 

A so svojimi výkonmi ste ako spokojný?

Výkon každého hráča klesá a rastie spolu s tímom. Ja nie som ten typ, ktorý bude dávať 20 bodov za zápas. Snažil som sa tímu pomôcť najviac, ako sa dalo. Sezóna sa však hodnotí podľa konečného umiestnenia tímu. Seba hodnotím nerád, na play-off nám na konci sezóny bude chýbať príliš veľa bodov a podľa toho sa v konečnom dôsledku bude hodnotiť celá sezóna.

Aké sú vaše úlohy v kabíne?

Snažím sa usmerniť mladých hráčov a pomôcť im v rozvoji. To bol aj dôvod, prečo som išiel do Karlovky. Chcel som chalanom pomáhať v basketbalovom raste. Či sa mi to podarilo, musia hodnotiť oni a uvidíme to neskôr podľa ich výkonnosti. Aj keď v tomto smere ide o také maličkosti, ktoré zrejme ani nevidieť. Ale verím, že tých, ktorí niekam basketbalovo smerujú, ovplyvnia.

Ako ste zatiaľ spokojný so sezónou u juniorov?

Máme pred sebou ešte tri kľúčové zápasy. Sezónu budeme hodnotiť, až keď sa skončí. Zatiaľ to však máme dobre rozbehnuté. O hornú štvorku môžeme prísť len pri prípadnej prehre, je dobré, že to máme vo vlastných rukách. Napriek tomu, že sme si to skomplikovali prehrami na východe. Pred sezónou sme si nedávali úplne konkrétne ciele, čo sa umiestnenia týka. Podstatné pre mňa je, ako vyzerá herný prejav teraz v porovnaní s tým, aké to bolo na začiatku sezóny, prípadne kam sa posunuli jednotliví hráči individuálne. Teraz vidíme pred sebou final four a samozrejme by sme boli radi jedným z účastníkov.

Viete už teraz pomenovať hráčov, ktorí by mohli hrať za A-tím?

K tomu majú ešte ďaleko, tá cesta je veľmi dlhá. My sme sa ich na ňu snažili naviesť a je len na nich, či z nej zídu alebo na nej zostanú. Neviem však povedať, či to bude o rok alebo o pár rokov a koľkým sa to podarí. Do tréningového procesu A-tímu boli niektorí zapojení už aj v tejto sezóne. Verím, že ich bude stále viac a viac, a že chalani na sebe neprestanú pracovať a budú dostávať šancu na tréningoch a neskôr aj v zápasoch.

Musíte byť ako tréner aj psychológ?

Tréner je do istej miery psychológ. Musí vedieť, ako na hráčov. Ku každému treba úplne inak pristupovať. Každý ma inú osobnosť. Nedá sa ku všetkým pristupovať rovnako. Psychológia je jednou z podstatných zložiek tréningového procesu.

Viete odhadnúť, koľko hráčov po juniorke úplne skončí s basketbalom?

To je ťažká otázka. Je to o tom, do akej miery sa im podarí skĺbiť školu s basketbalom. Tiež o tom, či budú zdraví, zostane im ambícia, budú mať sny hrať basketbal... Je to ťažké povedať. Ja budem rád, keď sa čo najviac z nich presadí v profesionálnom basketbale. A keď tí, ktorým sa to nepodarí, pri baskete zostanú. Či už tak, že si ho zahrajú po práci, prípadne budú tréneri alebo funkcionári a že ho jednoducho budú mať naďalej radi.

Ako dokážete skĺbiť prácu trénera a hráča?

Nie je to jednoduché, ale vybral som si to sám. Nerobím to prvý rok. Našťastie v Karlovke mi vyjdú v ústrety. Sme dohodnutí tak, že mužské a juniorské tréningy na seba nadväzujú. Dá sa to zvládnuť.

Baví vás momentálne viac hrať alebo trénovať?

Na toto je ťažké odpovedať. Momentálne ambícia s áčkom, vzhľadom na to, že sme stratili šance na postup, nie je taká veľká. Hráme už len o to, s akou náladou a pocitom ukončíme sezónu. S juniormi je stále ambícia a cieľ v podobe postupu do final four. Určite sa pracuje ľahšie tam, kde je ambícia vyššia.