Majstrovstvá Európy v 3x3 basketbale boli veľkou školou, Karlovešťania už opäť makajú
07. septembra 2016
Až dvaja hráči tímu najvyššej mužskej basketbalovej súťaže VŠEMvs Karlovka Bratislava sa dostali na záverečný turnaj majstrovstiev Európy v 3x3 basketbale, ktorý sa konal v rumunskej metropole Bukurešť. Navyše, dvojicu Juraj Krajčír - Michal Podhorský doplnil aj Jaro Ciho, člen tímu KP Multychuys.
Slovenská reprezentácia sa na majstrovstvá Európy kvalifikovala z holandského turnaja, kde skončila na výbornom 4. mieste. Na záverečnom turnaji im žreb prisúdil silný výber Ruska a skúsených domácich Rumunov. V takejto konkurencii sa Slovákom nepodarilo vybojovať ani jednu výhru a skončili na konečnom dvanástom mieste. "V európskej top dvanástke už ľahký súper nie je, no žreb nebol až taký náročný," myslí si Juraj Krajčír. "S Rusmi sme sa stretli v kvalifikácii, no tím doplnili o dvoch strelcov, čo sa ukázalo v náš neprospech," hodnotí.
Domáci Rumuni s hviezdnym Santanom boli podľa neho skúsený súper, hnaný výbornou kulisou, no určite prijateľnejší ako Rusi. "Postupový kľuč nám ešte dával šancu postúpiť, ak by sme vyhrali v 2. zápase proti domácim Rumunom," tvrdí Michal Podhorský.Zápas s domácim celkom bol omnoho vyrovnanejší, po celý čas sa naši chalani držali na dostrel. "Zlepšili sme obranu, hrali sme viac agresívne do koša. Čo nás ale stálo výhru a postup, boli naše hlúpe straty a slabšie percento v streľbe za dva body," hodnotí Michal.
"Hneď v prvom zápase sme spadli s nádejou na postupu na zem, kde nám Rusi nedali najmenšiu šancu. Výsledok 21:10 hovorí za všetko. Keď dostanete v 3x3 baskete 6 - 7 dvojbodových košov, je temer nemožné vyhrať," približuje Michal Podhorský. Dodáva však, že to ruskej "zbornej" dovolili sami slabou obranou. "Niežeby sa nám nechcelo brániť, náš očividný problém bol v zohratosti. To sa prejavilo aj zlými rozhodnutiami v jednotlivých herných situáciách. Niektoré družstva spolu hrajú aj 5 - 6 rokov v rovnakom zložení, viď Slovinci," odkazuje Michal na neskorších majstrov Európy.
Michal bol súčasťou slovenskej reprezentácie iba zopár dní. Pre povinnosti v klube totiž do Rumunska nemohol cestovať Lukáš Hoferica a tak vedenie SBA oslovilo práve Michala. "Už som si myslel, že v 3x3 baskete mám po sezóne. Majsrovstvá Európy sa ale neodmietajú!" hovorí rezolútne. Účasť ho síce stála posledné dni dovolenky v práci, obliecť si najcennejší dres však určite stálo za to. "Splnil sa mi sen, nakoľko som si reprezentačný dres obliekol prvýkrát po dvadsiatich rokoch v basketbale," uzatvára.
