Šli sme povzbudiť Komárno, spája nás minulosť
04. novembra 2015

Viceprezidenta Karlovky ťahali na zápasy Komárna aj staré priateľstvá. 

Basketbalisti VŠEMvs Karlovka počas tohto týždňa "zložili zbrane" a pripravujú sa na ďalšie stretnutia najvyššej slovenskej basketbalovej súťaže mužov. Fanúšikovia však nelenia. Viceprezident a vedúci karloveského fanklubu Miloš Doležaj vytiahol svoj bubon a s hŕstkou ďalších sa vydal do maďarského Székesfehérváru. Tam podporil svojich kolegov z juhu Slovenska.

Nie všetci ale vedia, že Miloš sa nešiel iba pozerať na akéhosi slovenského reprezentanta v Europe Cupe. Bývalý aktívny basketbalista totiž počas svojej kariéry strávil zopár sezón aj v Komárne. "Komárno a hlavne komárňanských fanúšikov som si veľmi obľúbil. Vždy dokázali spraviť neskutočnú atmosféru v hale a to aj za čias, kedy sa nehrávala najvyššia súťaž," spomína bývalý pivot na zápasy druhej ligy. Z tej postúpili Komárňania v sezóne 1999/2000.

Na súpiske sa vtedy stretol s takými hráčmi, ako Aco Mašulovič, M. Sagula, M. Preisler, D. Hlivák, Farkaš, či Čerňanský: "Rudolf Čerňanský, spoluhráčov strýko, pred každým domácim zápasom zaspieval Komárňanskú hymnu naživo." Na druhú ligu vtedy podľa jeho slov prišlo aj 500 divákov, ktorí hnali hráčov dopredu za každého stavu. "Bol to neskutočný zážitok. Preto som si povedal, že pôjdem do Székesfehérváru, zažiť si tú atmosféru opäť," vysvetľuje.

V Komárne skončil Miloš v roku 2002, no keďže mu pracovné povinnosti už nedovoľovali ku koncu pravidelne trénovať, tím ho využíval skôr na poste pisateľa štatistík. Spoznal tam ale desiatky hráčov, trénerov a veľké množstvo fanúšikov. "Na dvoch zápasoch Europe Cupu som stretol aspoň 30 známych ľudí z čias, keď som v Komárne hrával. Bolo to veľmi milé, po dlhej dobe ich opäť vidieť, vrátane manažéra Huga Paulíka s rodinou," približuje. Možno aj s nimi sa neraz stretol na nejakej tej pozápasovej akcii. "Najlepšie boli Čekuho diskotéky v Čajke a u Hoffera," smeje sa.

Basketbalové Slovensko nie je veľké a Miloš ho prirovnáva k veľkej rodine. Stále sa v ňom angažujú ľudia, ktorí za jeho hráčskych čias hrali, trénovali, či rozhodovali. "Je skvelé, keď prídete do iného mesta a tam stretnete kopec známych. Za posledný rok som často chodil na ligové zápasy aj von. Mal som tak možnosť s kamošmi zaspomínať na staré zlaté časy. Či už v Komárne, alebo aj inde." Podobne tomu bolo aj teraz. A Milošovu snahu po zápase Komárna s Minskom náležite odmenili. Halou v Székesfehérvári sa ozývalo "Karlovka! Karlovka!"

"Bol to asi najkrajší zážitok, naozaj neskutočný pocit," hrdí sa viceprezident karloveského basketbalu. Komárňanský maskot Lucifer sa mu dokonca ponúkol, že raz príde vypomôcť na Karlovku, ak bude treba. "Je to človek, ktorý robí neskutočnú atmosféru na zápasoch," dodáva Miloš, ktorý je jedným zo strojcov tej našej domácej.

(tk)